Čo robiť, keď sa všetko rúca?

Nič.

S čistými svedomím vám odporúčam nerobiť nič. A už vôbec nie nič navyše. A verte mi, že viem o čom hovorím. Hlavne sa nesnažte nič riešiť, vyriešiť či nebodaj pomáhať svetu, aby sa znova začal točiť tak, ako si myslíte, že by sa mal.

Vždy keď som nejakej sračke pomáhala vyriešiť sa, veci sa dodrbali ešte viac. Nehovorím, že sa treba zavrieť do skrine, schúliť sa na zem a tváriť sa, že sa nič nedeje. To v žiadnom prípade. Iba sa mi skrátka osvedčilo byť vo vlastných sračkách len ich pozorovateľom a sarkasticky upíjať prosecco a čakať, čo sa ešte kam dokáže posunúť a posrať. Lebo keď sa to má posrať, stane sa tak aj bez toho, aby sme tomu pomáhali.

Mala som rok, kedy sa dá opísať tým najsarkastickejším opisom "najlepší rok môjho života" a niekedy v máji som prestala leadovať riešenia. Uvedomila som si, že vždy všetko nejak vždy nakoniec dopadlo. Ešte sa nestalo, že by niečo nejak nedopadlo. To už je vlastne jedno ako, ale dopadlo. Vždy sa to nejak skončí. Vždy to nejak dopadne.

A keď sme nedokázali zabrániť tomu, aby sa to začalo jebať, tak by sme v tej situácii asi neboli a nemalo by sa čo posrať.

Takže pokoj. Vždy to nejak dopadne.

PS: vždy to nejak dopadne aj bez toho, aby ste museli ísť mantry o tom, že všetko zlé je na niečo dobré a že čakajú vás lepšie časy. Tieto hlúposti som si zakázala hovoriť a mám alergickú reakciu hraničiacu s anafylaktickým šokom, keď niečo také musím počúvať.