Dospeláci.

Sú vlastne dospeláci nejak... vlastne sú to len vysokí ľudia.

Keď som bola malá (vekom aj fyzicky) myslela som si, že "dospeláci" sú strašne múdri veľkí dospelí ľudia. Dnes som vo veku, kedy moja mama chodila na moje rodičovské združenia do triedy, kedy som si vyberala strednú školu (mala ma strašne skoro...).

Úplne som si myslela, že tí dospeláci... akú majú pohodu. Majú auto, prácu, bývanie, gramofón, môžu chodiť kam chcú...

Ľutovala som spriatelený pár priateľov mojich rodičov, ktorí mali dieťa až po tridsiatke (veď sú už jednou nohou v hrobe!!!) a obdivne pozerala na tých, čo v 35tke pomaly išli na stužkovú svojho prvého dieťaťa...

A dnes viem, že aby mali auto, bývanie, gramofón... musia chodiť do práce. A keď chodia do práce, tak už väčšinou nevládzu chodiť nikam inam.

Keby som vedela ako veľmi sa mýlim, rovno prídem o polovicu mindrákov v následnom živote.