Dospeláci II.

Ako som zistila, že som dospelá.

Ak sa vyhneme takému klišé ako "keď mi prišla prvá daň za byt" či "keď som uzatvárala životnú poistku"... tak pre mňa dospelosť prišla, keď som prišla o starých rodičov.

Hovorí sa, že dospelým sa človek stane, keď mu zomrú rodičia, keď sa z neho stane sirota. Ja si myslím, že to príde, keď človek stratí starých rodičov. Ak teda má viac ako 15 rokov v tom čase. Pretože prísť o starých rodičov, to je koniec detstva. To je koniec bezpodmienečnej lásky. Pretože rodičia vás milujú, podporujú, ale aj karhajú a dávajú príučky. Starí rodičia sú tu iba a len pre lásku. Iba a len na to, aby nás ľúbili, chránili a hrali sa s nami. Aby nás počúvali, nie poúčali. Aby nás učili, nie nútili.

Nie som matka a aj pri dobrom vetre, zo mňa nebude do päťdesiatky stará mama (... o 15 rokov neskôr... 😊 ), takže neviem koho naučím všetky tie sprosté básničky, ktoré ma naučili dedkovia. Neviem koho naučím háčkovať, ako ma naučila babka.

Všetci moji starí rodičia na mne zanechali tie najlepšie stopy svojich ja.

Aj na vás? Komu to "posúvate"? Ktorá strata z vás urobila dospelákov?