Piatkové pasie

Milujem piatky.

Podvečer prídem z práce, buchnem dverami a nechcem aspoň 12 až 16 hodín vedieť o okolitom svete. Teda, pokojne mi píšte na uocape, ale nechcem vidieť živého človeka aspoň do sobotného poludnia. Nechcem sa rozprávať, nechcem rozmýšľať, nechcem nič vysvetľovať, nechcem skrátka žiaden ľudský kontakt vyžadujúci čo i len minimálnu interakciu.

Takže piatok. Prídem domov. Dám si dolu podprsenku (je to taký mýtus, ale založený na pravde...) a s tou najväčšou detskou radosťou otvorím kôš na špinavú bielizeň. A začnem to triediť. Biele, farebné, tmavé a na 60. Pekne si to nakôpkujem a viem, že budem sama pre seba užitočná.

Aby som svoju užitočnosť v dospeláckom svete plnom povinností znásobila, tak pustím umývačku riadu. To by ste neverili, čo sa od pondelka nazbiera šálok z kávy a čaju na umytie! Minimálne 5! Plus ku každej použitej šálke patrí použitá lyžička!!! Veď to už je naozaj vážna činnosť umývanie takého množstva riadu.

A! Keď chcem byť absolútna žienka domáca... skontrolujem, či robotický vysávač, priateľmi zvaný aj Magda, nemá plný kôš.

A o tom, ako trávim soboty... tak o tom radšej niekedy nabudúce, ale je to výživné veľmi podobným spôsobom. Ale, nebudeme predbiehať.