Sex v meste

Ten seriál.

Sex v meste zmenil dnešným tridsiatničkám v ich teenage veku život. Všetky sme to sledovali. V sobotu v noci na českej jednotke. Najprv čiernobiela vojna mravcov, šum, logo hbo, tum turum turum turuuuururm...

A potom celkom zazobané a každá nejak pekná tridsiatničky riešili svoje životy. Každá ho mala pokazený inak, každá ho inak riešila. Ale vždy držali spolu. Boli kamky na život a na smrť. A my sme sa v tom mladom zúfalom veku každá identifikovala s jednou z nich a tvárili sa, že sme taká partia... S ľuďmi, s ktorými sa dnes už ledva pozdravíme.

Ale kto nakoniec ostal? Tí, o ktorých by sme to pôvodne nepovedali. Tí, ktorí sa súčasťou našich životov stávali postupne, pomaly a tak nejak tam stále boli. Teda, ja to tak mám určite. Sú to ľudia, s ktorými si najprv fandíme z diaľky, potom o nich sem tam čosi vieme... a zrazu bez nich nemôžeme žiť.

Mám napríklad takú jednu. Od škôlky sa poznáme. Máme spoločné pieskoviskové zážitky a fotky z karnevalu (ona bola indián, ja červená čiapočka). Potom základka. Potom niekedy po škole na strednej.. potom svadby práce deti život... chaty, dovolenky, žúry. Nevoláme si denne. Nepíšeme si ani raz za týždeň niekedy. Ale je to človek, ktorý mi zdvihne telefón o druhej v noci a príde. Recipročne.

Ďalšia? Konškoláčka zo strednej. Chodili sme spolu autobusom. Dnes si nechávame doma hajzlák a nákup aj s kyticou, keď sa tá druhá zrúti, že nestíha. Sťahujeme si byty, počúvame náreky, želáme jedna druhej to najlepšie a dávame pozor, aby sa tak stalo. A kto by to bol kedysi tipol? Z nás dvoch ani jedna.

A ešte tu je taká, čo býva ďaleko. Ale ísť k nej na noc, to je rituál so svojimi jasnými pravidlami. Je to hodina a pol pokoja v aute, priateľské objatia, víno, smiech, slzy, smiech a tie najúprimnejšie slová. A cesta naspäť je hodina a pol pokoja s úsmevom od ucha k uchu a s energiou na ďalších pár týždňov odlúčenia.

Do štvorice? Taká s dvoma mačkami, plno problémami a levelom mámvpičizmu, že dovi-dopo. Každú nedeľu si ráno o pol desiatej hlásime, ktorá čo už upratala, ktorá čo vyžehlila, či kúpeľňa potrebuje savo alebo pulirapid, aký vysávač by bolo lepšie si zadovážiť. A popritom sa venujeme takým tým hovadinám ako život, lásky, práca, problémy... Nevymenila by som ju ani za doživotnú zásobu švédskych handričiek.

Každý rok oslavujem narodeniny. Keďže som májová, zvykne to byť celkom pekná párty, ktorou štartujeme leto. A je čím ďalej tým menšia.

Kruh blízkych sa síce zužuje, ale o to je pevnejší.

Pretože len tí, ktorí s nami boli na dne sa tešia, keď opäť vzlietneme.

Ti, ktorí sú našou integrálnou súčasťou sa ňou stanú postupne.

Ako keď Samantha poslala kvety na Božského pohreb.