V práci ako doma.

A doma ako v práci.

Pred pár rokmi kolega povedal, že nie je nič horšie, ako rodinná dovolenka. Zrazu trávite čas v cudzom svete s cudzími ľuďmi... A dá pán boh večnú slávu, že mal pravdu 😊

Veď si to len skúste porovnať. Koľko času trávite v práci vs. čas, ktorý trávite doma. Či už s partnerom / partnerkou, alebo s priateľmi? A aj tak, keď idete dovolenkovať, idete s ľuďmi, s ktorými za mesiac strávite toľko času, ako s kolegom v kancelárii denne. Pravda, hodí sa vysvetliť, že kolegu si nevyberáme, ale priateľov áno. Ale je to pravda?

Nie sú práve kolegovia pre nás tí najbližší? Vidia nás šťastných ale aj vytočených do nepríčetna. Celý deň im predčítavame smsky po partnerskej hádke. Sú prví, ktorí vidia, ak je na obzore niekto nový. Naopak však nevidia, ak začneme priberať. Veď nás vidia každý deň, nevšimnú si.. No to ale teraz neviem či je vlastne dobre alebo zle v konečnom dôsledku... uhm... asi to vymažem.

Každopádne, kolegovanie dokáže byť intenzívne a hlboké. Ale môže byť aj zákerné a povrchné. A nie vždy sa dokáže rozoznať na prvú.

Každý z nás sa už popálil... A ešte nás to v živote pár krát aj čaká.