Zdravá miera.

Afirmácie, sebaláska, selfcare... má to hranicu?

Má vôbec sebaláska hranicu? Dokážeme ju dostať vôbec do zdravej miery? Denne sa na nás na instagramoch tiktokoch a vlastne odvšadiaľ valia tony sebalásky. Musíte sa milovať taká, aká ste. Zmierte sa so svojimi bokmi... ale zároveň bambilion diét, zlepšovákov a motivačných chujacín o tom, ako je komfortná zóna zlá a treba z nej vystúpiť. Má to vôbec balans?

Má to vôbec riešenie? Tak teda mám sa zmieriť s tým ako vyzerám, alebo mám na sebe pracovať? Alebo stačí len počúvať zvuk gongov a napísať vesmíru na lístoček pri piatich bielych sviečkach (a potom spáliť spolu s troma mačacími chlpmi) spáliť a recitovať pritom meno svojej lásky zo škôlky? Tak čo od nás kto vlastne chce? A čo vlastne chceme my od seba?

Tak napríklad... ja mám veľké boky. Mám nežrať, afirmovať alebo sa s tým zmieriť? A ktorý recept patrí na čo? Chceme chudnúť, ale zároveň bojujeme proti fatshamingu.

Chceme starnúť s gráciou, ale zároveň tlačíme neuveriteľné peniaze do sér, krémikov a ďalších patlacín.

Chceme byť single and fabulous (ako všetky zo sexu v meste naraz!), ale zároveň snívame o veľkej svadbe.

Baví nás žiť bez detí, ale zároveň pozeráme cenník mrazenia vaječníkov.

Veď čo ak by náhodu...

Tak ja teda dnes afirmujem jednu zo svojich obľúbených afirmácií...

Biele suché.

Silvánske.