Ženské priateľstvo

Mýtus alebo celoživotné puto?

Minule som písala, že priateľstvo, ako sex v meste si treba odžiť a dopracovať sa k nemu. Že to nejde na "povel"... Ale v čom je vlastne sila ženského priateľstva? Je iné ako to mužské? Je iné ako priateľstvo žena - muž? Prečo vlastne existuje ženské priateľstvo ako fenomén?

Všetko, čo som viem o hlbokom priateľstve žien som si buď odžila, nakukala v Anne zo Zeleného domu a odčítala z kníh Eleny Ferrante. Tak o čo vlastne ide a kedy sa z kamarátstva stáva rešpektujúce a podporujúce priateľstvo? Čo vlastne ženy potrebujú od žien a prečo im to nedokáže dať partner? Veď s partnerom by sme nemali mať medzi sebou tajnosti...

No dobre, a teraz vážne. Vzťahy medzi ženami sa riadia svojimi vlastnými pravidlami. Vytvárajú auru jedinečnosti. Kedy sa z cudzích ľudí stanú naši strážni anjeli? Čo sa všetko musí stať? Respektíve... možno by otázka mala znieť "čo všetko sa musí ešte dojebať?". Teda tak som k priateľkám prišla ja. Že sa tak trochu začal život rúcať a ony stáli opodiaľ. Vždy s fľašou prosecca a sarkazmom v leveli, na ktorý sa nič nechytá. A za to som recipročne v rovnakej polohe stála aj ja, keď sa rúcal život im.

Tak prečo niektorým ľuďom dovolíme, aby sa na to pozerali? Prečo sa chcú dobrovoľne pozerať ako vstaneme z popola ako bájny fénix?

Ešte som na to neprišla.

Ale intenzívne sa venujem výskumu tohto fenoménu.